Ciele: Sledovať zmeny chirurgicky indukovaného astigmatizmu rohovky a stability umelej vnútroočnej šošovky (IOL) v čase po operácii katarakty. Porovnať zameniteľnosť meraní medzi automatickým keratorefraktometrom (AKRM) a biometrom.
Materiál a metodika: Prospektívna observačná štúdia, v ktorej sme sledovali dané parametre na 25 očiach (25 pacientov) v prvom dni, prvom týždni, prvom a v treťom mesiaci po nekomplikovanej operácii katarakty. Ako nepriamy ukazovateľ zmeny stability IOL sme použili astigmatizmus indukovaný IOL (rozdiel medzi refraktometriou a keratometriou). Na analýzu zhody medzi prístrojmi sme použili Blant-Altmanovú metódu.
Výsledky: V horeuvedených časových bodoch klesal chirurgicky indukovaný astigmatizmus nasledovne: 0,65 D; 0,62 D; 0,60 D a 0,41 D (v prvom dni, týždni, mesiaci a treťom mesiaci). Astigmatizmus indukovaný zmenou polohy umelej vnútroočnej šošovky sa menil nasledovne: 0,88 D; 0,59 D; 0,44 D a 0,49 D. Zmeny v oboch parametroch boli štatisticky signifikantné (p < 0,05). Merania hodnoty astigmatizmu aj uhla astigmatizmu nevykazovali štatisticky signifikantný rozdiel medzi prístrojmi (p > 0,05).
Záver: Chirurgicky indukovaný astigmatizmus aj astigmatizmu indukovaný IOL signifikantne klesal v čase (p < 0,05). Pokles chirurgicky indukovaného astigmatizmu rohovky bol najvýraznejší medzi prvým a tretím mesiacom po operácii. U astigmatizmu indukovaného IOL bol najväčší pokles do prvého mesiaca po operácii. Rozdiely v meraní medzi biometrom a AKRM boli štatisticky nesignifikantné, avšak klinická zameniteľnosť medzi danými metódami je otázna, obzvlášť u merania uhlu astigmatizmu.